Príhovor pána riaditeľa Nižníka pri príležitosti 50. výročia vzniku našej školy:

Ctené dámy, vážení páni, milí priatelia.

Je tomu polstoročie od chvíle, čo sa otvorili v septembri roku 1967 brány  tejto, dnes jubilujúcej  školy. Pôvodne to mala byť trojtriedka. Ale posunmi v čase a vízie zriaďovania strediskových obcí bolo šťastenou pre Jastrabú a výstavbu plne organizovanej základnej školy aj s materskou školou. Jej poloha, jej pavilóny a ich vybavenie bolo vtedy výnimočné v širokom okolí. V nezmenenej miere to platí dodnes, hoci 50 rokov zanecháva na škole svoje vrásky. Spolu s našim zriaďovateľom cez rozvojové fondy a vlastné zdroje postupne, tak ako sily a financie dovoľujú, školu zveľaďujeme a modernizujeme na dnešné potreby.

Vráťme sa na chvíľu o 10 rokov späť. Vtedajší riaditeľ školy pán Jozef Kráľ vo svojom príhovore k 4-ciatinám školy okrem iného hovoril citujem: „Škola od počiatku svojej existencie preukazovala veľmi dobré výsledky v školskej i mimoškolskej práci, napĺňala vrchovatou mierou svoju výchovnú úlohu. Vedela podať pomocnú ruku tam, kde bolo potrebné, či už v otázke podpory talentov, či v podpore zaostávajúcich ba dokázala pomôcť i žiakom, ktorých okolité školy považovali z hľadiska vzdelávania a výchovy za beznádejné prípady. Vo výchovnovzdelávacej práci sa uplatňuje humanistický prístup, ktorý ukazuje , že je rozhodujúci pri formovaní  sebavedomého čestného a citlivého mladého človeka.“        Koniec citácie.

Súhlasíme s tým a pokračujeme v tom.

5O rokov – polstoročie. Je to veľa? Je to málo? Nie je to ani priemerný vek človeka. Záleží na tom, čím boli tie roky naplnené. 50 rokov v živote školy neplynulo tak ako keď  loď pláva v tichej vode. Boli tam i búrky a úskalia. Boli to roky budovania socialistických ideálov. Prišiel rok 1968 – ťažko je deťom vysvetľovať  pomoc, ktorá prišla na tankoch, takých istých tankoch ako osloboditelia v roku 1945. Prešli 70-te roky – roky normalizačné. Tiež zasiahli školu svojim tieňom. Napokon rok 1989 – začiatok najväčšej zmeny nášho smerovania. Všetko ľavé bude pravé, všetko hore bude dole, všetko čierne obelie, všetko čo bolo dobré zavrhneme, vytvoríme si svoje lepšie. Školy? Aj školy. Reforma za reformou. Hľadajú sa riešenia. Prijímajú sa opatrenia bez uváženia dôsledkov ktoré prinesú, ktoré mnohým sťažia prístup ku kvalitnému a pokojnému vzdelávaniu.

Aj naša škola, hoci je úspešná, môže sa pre normatívne počty žiakov v triedach dostať do zóny ohrozenia. Nečakáme so založenými rukami.  Rozvíjame vlastné aktivity a hľadáme všetky možnosti udržania  a ďalšieho rozvoja školy.

Vysokú úroveň vzdelávania a výchovného vplyvu zaručujú kvalifikovaní učitelia s rodinným prístupom k žiakom. To potvrdzujú aj dobré výsledky kontrolných monitorov našich žiakov. Boli až tak dobré, že vzniklo niekde podozrenie, že sú potemkinovské. Následné inšpekcie potvrdili, že nie, že sú pravé.

Nezaspávame na vavrínoch. Naši učitelia sa prostredníctvom projektu „Moderná škola – moderný učiteľ“ rozhodli inovovať a zlepšiť vzdelávací proces zameraný na vzdelávanie učiteľov v oblasti projektového vyučovania v školských záhradách. Na to sme získali prostriedky z fondov EÚ a programu Erazmus. Pre pomoc s programom sme získali aj našich včelárov v medzinárodnom projekte o včelách spolu s partnermi z Walesu a Českej republiky.

Naša škola podporuje individuálnu – domácu formu vzdelávania detí, ak o ňu prejavia rodičia záujem. Snažíme sa byť k takýmto rodinám vo všetkom v rámci našich možností ústretový. Je to jedna z ciest ako dodržať potrebné stavy študentov. V radoch našich detí je teraz 43 žiakov so schváleným individuálnym štúdiom zo všetkých kútov Slovenska od Košíc po Bratislavu. Ako garanti kvality vzdelávania hľadáme cestu ku každému z nich.

Nie sme uzavretou komunitou. Naša škola s rodinnou atmosférou vzťahov je miestom kde môžu nájsť kvalitné vzdelanie a naplnenie voľno časových aktivít nielen miestne deti, ale aj deti z okolitých obcí a miest.

Odkaz všetkým. Aká  sme škola? Dobrá čí iná?

Pozrite sa na naše deti, ktoré sme učili a učíme. Dostali a dostávajú od nás základy s ktorými môžu smelo pokračovať v ďalšom vzdelávaní a nemusia sa hanbiť, že sú z malej dedinskej školy.

Švajčiarsko – malá veľká krajina sa riadi pravidlom:

Kompletná obec môže byť len usadlosť v ktorej stojí kostol, majú funkčnú školu a potom môžu mať aj svojho starostu ktorý sa stará o svoju obec.

A toto všetko naša obec Jastrabá má.            

                                                                                                                    Nikola Nižník

                                                                                                             riaditeľ ZŠ s MŠ Jastrabá